Aika...môj svet...

Hodiny bežia vpred, splašené kone mi pripomínajú,
rýchlejšie ako my sme schopní bežať...
Stoj, počkajme kým pojdu opať okolo,
dovtedy lem nechajme sa vetrom niesť.

Zobuď ma keď bude koniec,
keď budeš vedieť, že všetko má svoj cieľ,
zobuď ma keď bude obloha čistá,
nie počkaj, radšej keď bude slabo pršať.

Na chvíľku nech nás sny pohltia,
nie, dnes nie som taká silná,
ak nie si ani ty, ostaňme chvíľu stáť,
tu všírej tme čo stále narastá.

Si pripravený prežiť nový deň?
ak vidiíš seba v mojich očiach,
ako ja vidím seba v tvojich tak si,
spolu vydržíme a bude lepšie než kedy bolo.

Cesta je úzka, užšia než si myslel, neboj sa,
nie tak úzka aby sme nemohli kráčať vedľa seba.
taká úzka aby nás neuniesla nejestvuje,
ak aj áno, čo tam po nej nájdeme si inú.

Cez hmlu nevidieť nikam do žiadnej strany,
večer však snáď opadne,
hviezdy prezradia nám ktorým smerom položiť prvý krok
s rukami prepletenými vykročíme za snom dnešnej noci.

Veľká loď na brehu mora,
nám stačí obyčajný čln s veslami,
dnes budem bdieť, strážiť ťa ja,
zavri oči, nech vlny uspia ťa rozprávkami.

Povedz mi čo vidíš, ja ti poviem čo cítim,
spolu sa pozrime do ďiaľky,
aj slabé svetlo je iné ako tma,
aj slabý zvuk je iný než ticho.

Detské hry sú tie najkrajšie nemyslíš?
Predsa deti najviac radovať sa dokážu,
buďme chvíľu nimi, ty chlapec ja len dievča,
na tento svet ich očami skúsme sa pozrieť.

Aha pozri tam beží tá chvíľa, čo raz nám ušla už,
chce sa ti za ňou bežať?
Mne sa viac páči tento kľudný krok keď možme si pískať.
Nie, náš svet ide len tak rýchlo ako nám sa chce kráčať..