Už vieš načo to všetko bolo?
Strašné výkriky v svetle,
snáď akoby sem už ani nepatrili.
Čierne slnko a horúci dážď,
Ružová tráva, z papiera sklo...
Všetko naopak a zdanie klame.
Tak načo to všetko?
Plané slová úcty a nehy,
Minuli sa tóny piesne,
Ktorú spevák spieval pre teba,
No Ty netušíš , že na playback.
Teraz už mu len ťažko je uveriť...
Tak načo spieva odznova?
Ružové okuliare skrývajúce realitu,
Čiernu tmu...ktovie, možno je bordová.
Aj tak sa zlomili, krásno je preč.
Obrázok čo som vytvorila.
Kolká naivita...
Prosím, tak načo?
Črepy ktoré rozplynú sa na prach,
Možno vietor ich odvanie.
Svet sa rozpadbe,
Ako odraz v zrkadle,
Kde vidíš svoj odraz,
No seba viac nie.
Ostane len otázka prečo.
Zdvihnú ťa ako drahokam,
Odhodia a obídu.
Len kameň čo v ceste stál.
Aké krásne nič nevedieť...
Aké strašné sa zobudiť.
Ešte ťažšie kráčať.
Tak odpovedz ...
Tak načo to všetko bolo,
Veď ten kto ťa včera oživil,
Zajtra ti smrtelný záchvat privedie...
Tak načo tá dovera,
Tisíc slov, ktoré sa vyslovili...
Nemožno dokázať, nemožno poprieť.
A predsa som verila.
Načo tie preplakané slzy,
Veď život je len rieka,
Buď sa v nej utopíš alebo prežiješ,
Aby si sa utopil neskor.
Stratilo sa v nenávratne,
Čosi čo držalo nad vodou.
Zostala len spomienka?
Možno...
Len stopa v mojej mysli,
Aj tak silnejšia než hocktorá iná.
Nedokážeš nenávidieť,
Pre slzy viac niet tu miesta.
Tak načo to všetko bolo...
Komentáre