...Poď, vítam ťa...
Cítiš ten pokoj?
Rovnováha života.
Tak sa uvolni, dýchaj,
tu môžeš.
Si unavený? Poď opri sa o strom.
Oddýchni si.
Vnímaj svoje okolie,
prenes ho do seba.
Dokážeš to?
Zhoď to napätie čo ťa ťaží,
Život vie byť pekný...
Počuješ to?
Spievajú ...
Oslavujú život ktorý im bol daný,
Chcú ho šíriť ďalej...
...Prečo?...
Opúšťaš ma?
Nerob to, dala som ti všetko...
Nestrácaj ma...
Prosím neubližuj mi,
Vidíš ako trpia,
nemôžu sa brániť...
Tak choď radšej preč,
Neber im to čo tebe nestačí...
Raz to pochopíš...
Vrátiš sa,
dúfam, že nebude neskoro...
Naozaj je to tak? Zradili sme tú, čo nám dala úplne všetko? Kedysi sme s ňou žili v priateľstve, brali len toľko, koľko sme potrebovali . Bránili sme ju pred všetkým...Dnes ju nedokážeme ubrániť ani sami pred sebou.
Je smutné, že každým rokom, vlastne každým dňom ju ničíme stále viac a viac... Nespočetne veľa druhov zvierat, či rastlín už zmizlo z povrchu zemského a ďalšie tisíce sú na pokraji vyhynutia. Žiaden z nich nám neublížil a predsa, koho je to vina, že naše vnúčatá, možno už naše deti, budú poznať veľrybu , či nosorožca afrického len z učebníc a obrázkov...
Prečo nedokážeme žiť s tým čo naozaj potrebujeme tak ako väčšina tých ktorí sa aj vďaka nám nemusia dožiť zajtrajška. ...
Vyhubili sme toľko drahocenného života a napriek tomu sa nevieme zastaviť...
Dokedy to tento svet vydrží..? Obzriem sa okolo a príroda plače. Nikoho to netrápi? Veď čo, keď to definitívne skončí ja už tu nebudem.
Čo sa to s nami deje, záleží nám len na našom živote a na ničom inom. Zabúdame, že ten život, ktorý si tak chránime je úzko spojený s ostatným životom tu na Zemi. Ak zničíme všetko okolo nás čo tým, získame?... Nádherný svet, na ktorom bude radosť žiť určite nie...
Hneváme sa keď niekto ubližuje nám, sme urazení keď nám niekto niečo neprávom vezme... Hovoríme si, že sme najinteligentnejšie tvory na Zemi... prečo teda zo všetkých práve my najviac zraňujeme svet...
Niektorí z nás sa snažia zabrániť ďalšiemu zbytočnému vymieraniu, vďaka týmto ľuďom sa podarilo pár druhov zachrániť... Poďakujme sa im za to, a pokúsme sa aj my ostatní pomôcť, kým nie je neskoro. Ak nie kvôli zvieratám a celkovo prírode, tak kvôli svojim potomkom.... Dajme aj im šancu vidieť aspoň taký svet aký je teraz... Zostalo na ňom ešte veľa pekného, nezničme aj to...
Možno sa Vám zdá, že toto ste si už prečítali mnoho krát.... Áno písalo a píše sa o tom dosť, no rozhodla som sa napísať o tom aj ja, pretože mi na tom záleží:)
Komentáre
Hovoríme si, že sme najinteligentnejšie tvory na Zemi...