Rovnice života
Tma...
Ticho až niekam za hranice vnímania
Vietor ševeliaci hlasmi ničoho.
Lampa ako malý ostrov v oceáne sveta..
Tak spi..
Ticho sedela v tmavom kúte svojej izby. Rukami obímala kolená, hlavou sa opierala o stenu. Neprítomne hľadela pred seba, očami hľadala miesto útechy.
Jediný okamih
Zatvorila za sebou bránku a vykročila do tmavého večera. Z neďalekej železničnej trate sa ozývalo hučanie prechádzajúceho vlaku. Bol práve november, suchý a mrazivý. Na stromoch...
Bezmocnosť, kde všase sa skrýva...
Pokus vyjadriť myšlienky vo veršoch...
Príroda, kniha v ktorej každá stránka má hlboký obsah....
Možno sa Vám zdá, že toto ste si už prečítali mnoho krát.... Áno písalo a píše sa o tom dosť, no rozhodla som sa napísať o tom aj ja, pretože mi na tom záleží:)
Veriť či nie...
... pol tretej poobede, sivé mraky zastierali oblohu, slabý vietor sa zachytával v korunách stromov. Ticho pred búrkou , ktorá nepríde, dažďové kvapky nezmyjú prach z ciest...
Ľahostajnosť?
Už dlhší čas premýšľam o tom, či a aké majú ľudia hranice...
Som iná?
„Haló, počuje ma niekto? “ Otáčam sa dookola, kričím na ľudí, čo okolo mňa prechádzajú. „ Pani, prosím, počujete ma? Ako je možné, že ja Vás počujem a vy mňa nie, prečo...
Nevadí, že je to len fantázia...
Z hlboka sa nadýchla. Bola vo svojom živle... Prechádzala nádhernou záhradou. Množstvo kvetov okolo nej, čerstvý vzduch, a hlavne ticho po ktorom túžila už tak dlho. Inokedy by sa jej hlavou preháňalo veľa myšlienok, no teraz mala myseľ pokojnú, vnímala iba ...